Deti dedia vždy. Ostatní príbuzní len vtedy, ak poručiteľ deti nemal

Helena Kokolová | 29.07.2012 06:30
Rodina, otec, mama, deti
Ilustračné foto.
Spolužijúcimi osobami sú tie, ktoré žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktoré sa z toho dôvodu o spoločnú domácnosť starali alebo boli výživou odkázaní na poručiteľa.

„Títo dedičia majú nárok na rovnaký podiel, ale manžel vždy najmenej na polovicu dedičstva,“ vraví notárka Melánia Košová. „Sami rodičia dedia len vtedy, ak niet ostatných dedičov už uvedených v druhej dedičskej skupine alebo ak poručiteľ závetom odkázal majetok svojim rodičom. Rodičia teda prichádzajú do úvahy ako dedičia vtedy, ak niet dedičov prvej dedičskej skupiny, to znamená, ak nie sú deti ani ich potomkovia.

V praxi sa stáva, že pohreb usporiadala iná osoba – nie dedič. „V tom prípade ak si osoba uplatňuje do pasív dedičstva ňou vynaložené finančné prostriedky na usporiadanie pohrebu, dedičia – či už zákonní, alebo závetní – zodpovedajú za pasíva do výšky nadobudnutého dedičstva, prípadne časti dedičstva,“ vraví notárka.

Ak nededí manžel ani žiaden z rodičov, dedia v tretej skupine rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci a spolužijúce osoby, u ktorých sú splnené už uvedené podmienky. Takouto osobou môže byť teda aj partner poručiteľa.

„Partner poručiteľa ako spolužijúca osoba v tretej dedičskej skupine teda môže dediť aj sám len vtedy, ak nežijú súrodenci poručiteľa ani ich deti. U partnera – druha, družky – sa neskúma, či je splnená podmienka spolužijúcej osoby, ak poručiteľ určí závetom partnera ako závetného dediča. Ale ak by napríklad poručiteľ mal deti a závetom by majetok odkázal svojej družke, netreba zabudnúť, že deti sú neopomenuteľnými dedičmi, majú teda nárok na svoj krátený zákonný podiel a sú účastníkmi konania spolu s družkou poručiteľa.“ Maloletých zastupuje opatrovník Ak nededí niektorý zo súrodencov poručiteľa, nadobúdajú dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti, to znamená netere a synovci.

„Maloleté deti dedia vždy v prvej dedičskej skupine spolu s manželom poručiteľa. Ak tento žije, majú nárok na rovnaký zákonný podiel z dedičstva v prípade, ak poručiteľ závet nezanechal. Maloletého dediča v dedičskom konaní môže zastupovať jeho zákonný zástupca, matka alebo otec len vtedy, ak nie je sám dedičom,“ vraví ďalej notárka. „V opačnom prípade maloleté dieťa zastupuje opatrovník, aby nedošlo ku kolízii záujmov medzi rodičmi a deťmi.“

Notár ako súdny komisár na návrh účastníkov konania vydá uznesenie o ustanovení opatrovníka pre maloleté dieťa. „Právny úkon učinený kolíznym opatrovníkom, prípadne rodičom v mene maloletého dediča podlieha vždy schváleniu príslušným súdom. Príslušným je ten súd prvého stupňa, v ktorého obvode má maloletý bydlisko. Až po právoplatnosti uznesenia príslušného súdu o schválení právneho úkonu môže notár ako súdny komisár v konaní pokračovať a za maloletého dohodu o vysporiadaní dedičstva už uzatvára jeho kolízny opatrovník. Skončením dedičského konania sa opatrovníctvo končí.“

V praxi sa notári stretávajú s množstvom rôznych prípadov, ktoré musia odborne posúdiť. „Stretla som sa napríklad s tým, že poručiteľ bol dvakrát ženatý a zomrel ako rozvedený bez zanechania závetu. V prvej dedičskej skupine teda dedia maloleté deti z prvého a druhého manželstva, ktoré môžu zastupovať v konaní ich matky, pretože nie sú dedičkami. Právny úkon nimi učinený v mene týchto maloletých dedičov podlieha schváleniu príslušným súdom. Ak napríklad jedno z detí poručiteľa nežije, avšak poručiteľa prežilo a závet nezanechalo, jeho právom dedia jeho zákonní dedičia, a to jeho manželka spolu s maloletými deťmi, teda vnukmi poručiteľa. V tomto prípade už nemôže manželka nebohého syna poručiteľa zastupovať maloletých vnukov poručiteľa, pretože by dochádzalo ku kolízii záujmov a práve v tomto prípade sa ustanovuje kolízny opatrovník.“

Ako dedia maloleté deti zosnulého

  • z dedičstva im musí pripadnúť vždy celý zákonný podiel, a to aj v prípade, že by ich poručiteľ v závete nespomenul
  • ak sú úplnými sirotami, prípadne ak boli ich rodičia zbavení rodičovských práv alebo pozbavení súdom spôsobilosti právne konať v plnom rozsahu, súd im vždy určí opatrovníka, obyčajne je to niekto z rodiny – ten, kto nededí. Zastupuje ich záujmy v dedičskom konaní
  • ak zomrie len jeden rodič, zastupuje v dedičskom konaní záujmy dieťaťa kolízny opatrovník, býva to niekto z rodiny, ten však dedičstvo za neplnoleté dieťa nemôže odmietnuť
  • každú dohodu medzi dedičmi posúdi vždy poručiteľský súd, či je jej návrh v súlade so záujmami dieťaťa. Na nakladanie s dedičstvom maloletého dieťaťa potom potrebuje rodič aj poručník vždy súhlas poriteľského súdu