Štát zdaní luxusné nehnuteľnosti najskôr o dva roky

„Samozrejme, že sa touto možnosťou zaoberáme, veď sme o tom v začiatkoch hovorili ako o ďalšom konsolidačnom opatrení. Predpokladám však, že to bude trvať minimálne dva roky, kým sa to celé pripraví a zavedie,“ dodáva Pellegrini.

Rezort financií podľa jeho slov nemá ešte finalizované cenové mapy, podľa ktorých by sa daň mala určovať. Štát si od dane z luxusných nehnuteľností sľuboval výnos na úrovni približne 100 miliónov eur ročne. Existovali obavy, že daň zasiahne aj ľudí, ktorí nie sú boháčmi. Ministerstvo odkazovalo, že ľudia s bytmi na perifériách miest sa nemajú čoho obávať, isté to však nebolo.

Podľa Zenona Kezmana z Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska nie je potrebné, aby sa vytvárali nové cenové mapy. Tvrdí, že cenové mapy, s ktorými pracuje momentálne Národná banka Slovenska, sú v súčasnosti jediným relevantným podkladom poskytujúcim informácie o vývoji trhových a ponukových cien na slovenskom trhu s nehnuteľnosťami, s ktorými by vláda mohla pracovať.

„Ich obrovskou prednosťou je to, že sú stále online aktualizované. Údaje do cenových máp sa spracovávajú už niekoľko rokov, a preto pri viac ako miliónovej početnosti poskytujú i dôležité informácie z minulosti. Pri vhodnom nastavení zo strany štátu je možné tieto údaje stále skvalitňovať a znásobovať aj ich množstvo,“ dopĺňa Kezman.

Generálny riaditeľ Century 21 Daniel Bíly však oponuje, že mapy, ktoré majú realitné kancelárie momentálne k dispozícií, sú vysoko orientačné a v žiadnom prípade by ich neodporúčal na použitie na daňové účely.

„Vytvoriť systém zberu dát a ich vyhodnocovania nie je jednoduché a určite to bude trvať ešte niekoľko mesiacov. Slovensko je stále rozvíjajúcim sa realitným trhom aj preto, lebo máme slabé štatistiky. Napríklad v USA viete o danej ulici všetko. Aká je kriminalita, aká je predajnosť nehnuteľností a ich cena, koľko ľudia na danej ulici zarábajú. U nás nevieme zistiť ani priemernú cenu nehnuteľností v Bratislave, nieto ešte na danej ulici,“ hovorí Bíly.

Pravým dôvodom odkladania majetkovej dane vládou však podľa politológa Tomáša Koziaka z Univerzity Pavla Jozefa Šafárika bola nevôľa ľudí. Časť ľudí s nízkymi príjmami totiž býva v hodnotnejších bytoch či domoch.

„Reakcie verejnosti nasvedčovali tomu, že táto daň nie je politicky priechodná. Popri zvyšovaní dane z príjmu a celkovo uťahovaní opasku štátu by nakoniec sám premiér platil daň, v tomto prípade politickú,“ tvrdí Koziak.

V hre bolo niekoľko možností zavedenia novej dane. Napríklad od dane malo byť oslobodených prvých 20–tisíc až 30–tisíc eur trhovej ceny prvej nehnuteľnosti vlastnenej domácnosťou a samotná sadzba by bola 0,5 percenta z jej hodnoty. Vláda takisto zvažovala možnosť zavedenia odpočítateľnej položky na úrovni až 100–tisíc eur z trhovej ceny. Posledný návrh hovoril o zdaňovaní bytov s výmerou nad 65 štvorcových metrov v najlepších lokalitách. Pri domoch sa zas malo viac platiť pri rozlohe väčšej ako približne 105 štvorcových metrov.

Bežnú daň z nehnuteľností v súčasnosti určujú a vyberajú mestá a obce. Na budúci rok by im mala do rozpočtov priniesť 309 miliónov eur, čo predstavuje zhruba šestinu ich príjmov. Ročná daň z nehnuteľnosti sa momentálne pohybuje za rodinný dom na východe Slovenska v sume 30 až 50 eur.

V čase šetrenia pristúpili k zavedeniu dane z nehnuteľností ešte v minulom roku v Taliansku, od budúceho roka túto daň zavádza pravicová vláda v Portugalsku.

Podľa údajov Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj majetkové dane na Slovensku v roku 2009 dosiahli 0,4 percenta hrubého domáceho produktu, pričom priemer krajín OECD bol 1,8 percenta a v krajinách eurozóny približne dve percentá. Slováci však na bývanie vynaložia 26 percent svojho hrubého disponibilného príjmu, pričom priemer OECD predstavuje 22 percent. Dane z nehnuteľností tak sú na Slovensku síce relatívne nižšie, no bývanie nám zároveň zhltne väčšiu časť príjmov.