Nemecká elektrina ťaží peňaženky Slovákov

Vedenia v krajine sú totiž pri veternom počasí nútené prenášať nárazovo čoraz viac elektrickej energie, ktorú vyrábajú veterné turbíny na severe Nemecka.

Podľa hovorcu Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy Igora Galla poplatok za straty v prípade odsúhlasenia Úradom pre reguláciu sieťových odvetví stúpne asi o 21 centov za megawatthodinu. Bežná domácnosť s najvyužívanejšou tarifou D2 si tak počas celého roka 2013 priplatí približne 60 centov.

Rodine, ktorá elektrinu využíva okrem svietenia aj na varenie, ohrev vody či priamovýhrevné kúrenie a má spotrebu okolo tridsať megawatthodín za rok, stúpnu ročné náklady na bývanie z daného dôvodu asi o 6,3 eura.

Hovorca však dodáva, že okrem zvýšených strát vznikajú elektrizačnej sústave aj ďalšie náklady.

„Zvýšenie strát vyvolané opatreniami dispečingu spôsobí našu odchýlku od plánovaného objemu, ktorú musíme zaplatiť, čo má v konečnom dôsledku dosah na náklady,“ vysvetľuje Gallo a dodáva, že celú ťarchu viny za vzniknutú situáciu nenesú iba zelené zdroje v Nemecku. Na otázku o konkrétnom dôvode však neodpovedal.

„Tých faktorov je viac, pričom jeden konkrétny nemožno jednoznačne identifikovať,“ podotkol Gallo. Takmer počas celého roka však transport elektriny cez krajinu prekračuje plánované hodnoty. Napríklad včera večer sa na Slovensko valilo z Česka a Poľska 1 661 megawattov, kým podľa plánov sa malo prenášať iba 911 megawattov.

Keby však nestúpali straty elektriny vo vedeniach, poplatky prenosovej sústave od domácností by klesli. V roku 2013 sa má totiž priemerná cena za prenos elektriny prenosovou sústavou znížiť oproti súčasnému roku o približne 22 centov za megawatthodinu.

„Dôvodom je hlavne medziročný nárast objemu prenesenej elektriny podľa vzťahov vyplývajúcich z vyhlášky ÚRSO,“ podotýka Igor Gallo.

V Nemecku sú totiž veterné elektrárne umiestnené najmä v severnej časti štátu, kým najväčší spotrebitelia energie sú na juhu. Nemecké vedenia však celé objemy vyrobenej elektriny cez krajinu preniesť nedokážu. Navyše, v mnohých krajinách na juh od Slovenska je elektriny nedostatok. Keďže všetky európske vedenia od Baltu cez rumunskú východnú hranicu až k Čiernemu moru sú prepojené, nárazovo vyrobená elektrina zo severu Nemecka putuje na juh cez Poľsko, Česko i Slovensko. Podľa analytika Inštitútu pre energetickú bezpečnosť Petra Marčana by však straty spôsobené transportom nemali vykrývať domácnosti.

„Nepovažujem za správne, ak nie je výpomoc tokov z Nemecka finančne vykrytá zo strany subjektu, ktorý potrebuje vykrývať fyzikálny tok,“ uzatvára Marčan.