Kým v iných krajinách voda od roku 2006 zdražela aj o tretinu, na Slovensku išla hore v priemere o deväť percent. Vodárne však upozorňujú, že výsledkom bude zaostávanie Slovenska v budovaní vodovodov, a najmä kanalizácií a čistiarní odpadových vôd.
Vodné a stočné zdraželo od januára tohto roka v priemere asi o dve percentá, pričom ceny pitnej vody sa nezmenili a stočné išlo hore o 4,5 percenta. „Priemerné zvýšenie cien odpadovej vody o 4,5 percenta je v súlade s regulačnou politikou. Umožní to vodárenským spoločnostiam spolufinancovať investície v oblasti verejných kanalizácií, súvisiace s plnením záväzkov Slovenskej republiky pri vstupe do EÚ,“ tvrdí hovorca úradu Miroslav Lupták. Za vodné a stočné priemerná rodina od januára zaplatí spolu takmer 2,1 eura (62 korún) za tisíc litrov.
Kým úrad po roku 2006 ceny stočného dvíhal postupne, v susednom Česku sa zdražuje rýchlejšie. Ešte na začiatku volebného obdobia súčasnej vlády boli slovenské ceny vody na úrovni českých. Český server idnes.cz však upozorňuje, že na severe Čiech sa za vodné a stočné platí už 2,7 eura. To je len o málo menej ako hneď za hranicami v nemeckom meste Zittau, kde kubík vody vyjde aj s odkanalizovaním na 2,8 eura. Ide však o jednu z nižších cien v Nemecku. Napríklad v Lipsku vodné a stočné od januára vychádza na 3,2 eura. Aj keď Česi či Nemci majú vyššie faktúry za vodu, Slováci platia reálne viac, keďže zaostávajú v príjmoch. Platy v Nemecku sú viac ako 5–násobne vyššie oproti tomu, koľko zarábajú priemerne Slováci.
Vyššími cenami sa Nemci skladajú na rozsiahle investície do vodovodov a kanalizácií. V Nemecku má prístup ku kanalizácii okolo 95 percent ľudí a voda z verejných vodovodov je pre 99 percent obyvateľstva. Na Slovensku je na vodovody napojených viac ako 85 percent ľudí a kanalizáciu má okolo 60 percent obyvateľstva. Slovensko sa pritom po vstupe do EÚ zaviazalo podiel vodovodov zvýšiť do roku 2015 na 90 percent a kanalizácií na 75 percent.
Potrebu zdražovať vodárenské spoločnosti na Slovensku zdôvodňujú nielen investíciami, ale aj poklesom spotreby. Vodárňam pri nemenných nákladoch na údržbu potrubí následne rastú náklady na jeden kubík vody. Ešte v roku 1990 minul jeden Slovák takmer 200 litrov vody denne. Predvlani však denná spotreba vody z verejných vodovodov klesla už na 86 litrov na obyvateľa, čo je len tesne nad hranicou hygienického minima.
Náklady na vodu tvoria asi šestinu z celkového mesačného účtu panelákovej rodiny za bývanie. Podstatne dôležitejšie sú výdavky za teplo a elektrinu, ktoré sa za posledné štyri roky výrazne nezmenili.