Spevák skupiny Vidiek Janko Kuric a jeho manželka výtvarníčka Simona Bubánová si pred časom v tichej bratislavskej štvrti, kde ešte rastie pôvodný malokarpatský les, objednali v novostavbe priestranný byt. Lenže čas plynul a namiesto bytu videli manželia vzdušný zámok. A vtedy padlo rozhodnutie – firma vráti peniaze a rodina si postaví vlastný dom.
„Bola to asi náhoda, že neďaleko od miesta, kde mal stáť náš byt, sa našla voľná parcela. Do týždňa sme ju kúpili a začali stavať dom s terasou. Stojí takmer v centre mesta a vďaka protiľahlému lesíku je zároveň uprostred prírody, skvele sa nám tu býva,“ rekapituluje Simona Bubánová.
Sedíme na terase pred domom, obkľúčení záplavou rozkvitnutých petúnií vo všetkých odtieňoch červenej a ružovej farby. Kvetinová výzdoba a vôbec celý v zeleni utopený neveľký priestor pred domom je dielom Janka Kurica. Keď dokončili dom, vrhol sa s elánom do zariaďovania záhrady. Rodák z Rovinky pri Bratislave poznal z detstva klasickú vidiecku úžitkovú záhradu.
„Záhrada spoľahlivo plnila rodinnú špajzu, ale nebola pekná, len robotná a plodná,“ vracia sa do čias dospievania Janko Kuric a pokračuje. „Keď som prichádzal domov zo školy, pred domom stála fúra hnoja. Vedel som, čo to znamená: zobrať fúrik, vidly a pohnojiť záhradku. Bol som pyšný, keď som prácu urobil, ale nie šťastný. Túžil som po inej, krajšej záhrade, takej, akú som občas zazrel vo filmoch či v televízii.“
Záhrada je Kuricovou srdcovou záležitosťou, manželka vraví, že sa z neho stal vášnivý záhradník. Neveľký priestor s plochou čosi viac ako sto štvorcových metrov citlivo zaplnil zeleňou, pričom zachoval všetko pôvodné a hodnotné, čo na malom priestore rástlo. A tak, hoci má dom iba desať rokov, do záhrady padá príjemný tieň orecha, ktorý rastie hneď pri bráne. Plot od jedného suseda oddeľuje orgován, ktorý v máji príjemne vonia a vyfarbí záhradu staroružovou farbou. Vedľa rastie baza s ružicami bielych kvetov. Teraz v lete je plná čiernych plodov.
Hoci je Janko Kuric výborný kuchár, kvety bazy nesuší a z plodov nerobí, ako je niekedy na Slovensku zvykom, bazové víno. To v spevákovi vyvolá iba spomienku na muzikantské začiatky, keď sa po zábavách všeličo koštovalo. „Bože, to by bola moja smrť,“ prehodí poznámku, keď si spomenie na bazové víno.
V Kuricovej záhrade sa príjemne trávi čas. Zeleň, ktorá sa šplhá po druhom susedovom plote v podobe severoafrického panašovaného brečtanu, tlmí hluk doliehajúci z mesta a príjemne sa na ňu pozerá. Priestor je dobre členený. Pri pohľade z terasy sa oči oprú do stredomorskej magnólie, ktorá kvitne po celý rok. Nad ňou sa za plotom cez ulicu dvíha lesík, z ktorého znie od rána do večera vtáčí koncert.
Simona Bubánová, pre ktorú Janko Kuric ako pre dámu svojho srdca vytvoril záhradu, neskrýva, že sa jej záhrada plná kvetov páči. Sú tu skutočne niektoré unikátne rastliny. Povedzme durman hneď v troch farebných variáciách žltej, červenej a bielej. V rohu záhrady sa vyníma ruža. Oproti nej rastie sýtozelená cezmína s ostro vykrojenými pichľavými listami a akoby jej kontrast zmäkčuje priestor guľovitá koruna katalpy s nežnými žltozelenými listami.
„Záhrada mi robí dobre na duši. Užívam si ju s dcérou Lujzou pri letných raňajkách na terase alebo cez víkendy. Je plná krásnych emócií,“ vraví výtvarníčka a dodáva: " Je tu príjemne, od vôní, farieb, ale aj od pocitu, že tento krásny priestor vytvorený manželovými rukami patrí našej rodine."
Janko Kuric je činorodý záhradník. Nelení sa mu v jeseni povymieňať letničky za chryzantémy. Záhrada si tak uchová farebnosť až do prvých mrazov a snehu, keď kvety putujú na prezimovanie ku Kuricovej mame. Šikovná babička si ich potom na jar vysadí do záhrady. Kvety tak potešia hneď dve rodiny, a tak je to správne, kvet má priniesť radosť čo najväčšiemu okruhu ľudí.