Strom, spomínaný pred dvoma storočiami Jurajom Fándlym v diele Pilní domajší a polní hospodár, je unikátny tým, že nikdy nekvitne a napriek tomu „dobrého šmaku jablká prináša“. Zvláštnu jabloň pre dnešné časy zachránil dlhoročný naháčsky pán učiteľ Alojz Kaššák. Strom je živou pamiatkou na pôsobenie Fándlyho v obci.
Dnes už 88-ročný Alojz Kaššák priznáva, že keď v roku 1954 prišiel do Naháča z Oravy, o Fándlym veľa nevedel. Pustil sa teda do jeho kníh a dočítal sa o jablkách „černých ako širák“, o jabloni, ktorá nikdy nekvitne, a predsa rodí, aj o slivkách, ktoré nemajú kôstky. Tieto stromy mali podľa kníh rásť pri Fándlyho chudobnej naháčskej fare. „Pýtal som sa ľudí v dedine, či sú tu také ovocné stromy, ale bez úspechu. Asi po roku prišiel za mnou jeden dedko a povedal mi o jabloni pri potoku, ktorá nikdy nekvitne, ale jablká máva,“ spomína Kaššák. Výhonkami z jablone zaštepil plánku pri škole. Jabloň nikdy nezakvitla, ale o dvanásť rokov zarodila. A odvtedy rodí rok čo rok. Jej jablká nemajú nijaké jadierka. Neskôr sa dedinský učiteľ dostal aj k jabloni, ktorá plodí tmavofialové jablká. Kaššák je presvedčený, že ide o jablká, ktoré Fándly opísal ako čierne. Slivku bez kôstok už, žiaľ, nenašiel.
Strom pred starou školou má dnes už približne polstoročie, a hoci je štátom chránený, nevyzerá najlepšie. „Pre istotu som zaštepil aj ďalší vo dvore a ďalšie dva vo farskej záhrade. Aby zostali, aj keď tu ja nebudem,“ hovorí pokračovateľ v diele vzdelanca, farára a národovca Fándlyho. Okrem jabloní však Kaššák zachoval pre dnešok aj staré odrody hrušiek a ďalšieho ovocia. Ba vychoval si desiatky nasledovníkov, ktorí sa ovocinárstvu venujú. „Voľakedy som viedol v škole ovocinársky krúžok, zaštepené stromčeky sme dávali rodičom pri narodení dieťaťa, potom prvákom, keď prišli do školy, a deviatakom, keď školu opúšťali. Ešte aj dnes mi ľudia v dedine ukazujú stromy, ktoré majú ako pamiatku na niektorú z týchto udalostí,“ teší sa.
Fándlyho jabloň, ktorá nikdy nekvitne, a predsa rodí, skúmali aj odborníci zo Slovenskej akadémie vied. Skonštatovali, že má genetickú odchýlku, pre ktorú nemá ani nijaké jadierka. Rozmnožovať sa dá len štepmi. Strom je raritou, preto je chránený.
V záhrade bývalej fary, dnes Múzea Juraja Fándlyho, môžu návštevníci ochutnať aj hrušky krvavničky, po ktorých zostanú ústa červené. Zvláštnosťou sú aj hrušky Katarínky, ktoré pestovali mnísi v dávno zrušenom františkánskom kláštore Katarínka nad dedinou. A čerešne s veľkými plodmi, ktorým sa hovorí hornodubovské, pretože rástli v susednej dedine Horné Dubové. Všetky zaštepil učiteľ Kaššák, ktorý sa netají tým, že obdivuje múdrosť legendárneho kňaza.
Recept na dobré zdravie Kaššák prevzal tiež od Fándlyho. „Každý, kto chce byť dlho živý, zdravý a pekný, má užívať štyri pilulky: prvá pilulka je srdca dobrota, druhá – mysle veselosť, tretia – striedmosť v strove a trúnku a štvrtá pilulka je lahodné telapohybování anebožto procházka,“ prezrádza starodávny recept na zdravie. „Mysle veselosť“ mu kazí len pohľad do záhrady pri fare, kde na zemi leží množstvo jabĺk, hrušiek či voňavých dúl. Kedysi si ich chodili aspoň deti nazbierať, dnes dajú prednosť tým zo supermarketu.