Možno až na výstave Jesenná Gardenia v Nitre si poniektorí záhradkári uvedomili, že hruška sa neprávom ocitla v tieni jablone.
„Hruška je všestranne užitočná a dva razy do roka mimoriadne príťažlivá. Na jar, keď zakvitne a vrhnú sa na ňu žiadostivé včielky. A potom v lete či na jeseň, keď podaruje ľuďom úrodu,“ pripomenul úžitok i krásu hrušky ovocinár Marián Komžík.
Z Komžíkovej skúsenosti obchodníka s ovocnými výpestkami vyplýva, že na sto predaných jabloní, pripadá 20 až 30 výpestkov hrušiek. Ovocinár si myslí, že je to preto, lebo hrušku mnohí vnímajú ako sezónne ovocie. Dokonca pri výbere odrôd uprednostňujú letné a jesenné odrody pred zimnými. Pritom zimné hrušky možno skladovať v dobrých podmienkach do februára až marca.
Za menším záujmom o hrušku však môže byť aj to, že sa kedysi pestovala na podpníkoch plánok. „Hendikep vysokého stromu však odstránili dulové podpníky MA a MC,“ všíma si nestor slovenského ovocinárstva Ivan Hričovský.
„Pravda, ovocinári si musia dať pozor na dvoch nepriateľov hrušky. Jedným zo škodcov je méra hrušková, ktorú treba zavčasu zlikvidovať postrekom. Ak sa to nepodarí, strom prichádza o koncové letorasty. Rovnako mu škodí hrdza hrušková,“ upozorňuje Ivan Hričovský.
Foto: Jozef Sedlák
K ovocinárom, ktorí ukážkovo zvládli pestovanie hrušky, nepochybne patrí Milan Fáber z Banskej Štiavnice.
Fáber prepadol záhradkárskej vášni len nedávno. Živí sa ako obchodník predajom krmív pre mačky a psov, záhradka je jeho záľuba.Na svahovitom pozemku má sto stromčekov. Rastú mu tu všetky ovocné stromy, hrušky nevynímajúc. S výnimkou Radavy všetko klasika – Lucasova, Clappova a Hardyho maslovka. Kráľom hruškárov sa stal s Lucasovou hruškou. Plod dokonale zlatistej farby s červenkastým líčkom nenašiel premožiteľa.
Fáber miluje hrušky pre ich šťavnatosť a jemnú maslovú chuť. Hrušky sú súčasťou vianočnej ovocnej misy a zbožňuje ich celá rodina.
„Prospievajú zdraviu a dobrému tráveniu,“ pochvaľuje si hrušky Fáber.
Hrušky mu vydržia celú zimu, pretože ich skladuje v chladnej vlhkej pivnici u svojho priateľa Bohumíra Mojžiša. „Najdôležitejšie je pred naskladnením pivnicu vydezinfi kovať a okrem chladu a vysokej vlhkosti zabezpečiť aj výmenu vzduchu,“ pripomína tajomstvo minimálnych strát skladovaného ovocia Mojžiš.
Práve on pred piatimi rokmi pomohol radou a skúsenosťami Milanovi Fáberovi, ako mať zo záhradky čo najvyšší úžitok. Hruška je v Banskej Štiavnici už vzácne ovocie. Ak Fáberovi rodí krásne plody, vie, ako ju pestovať i zužitkovať. Radí ju sušiť. Sušená hruška je vynikajúca pochúťka, práve tak ako čistá hrušková šťava.
Ovocinárom sa ponúka do pozornosti pomerne široký sortiment odrôd. Z novšieho českého šľachtenia je to Dicolor a Bohemica, obe z klimaticky príbuznej Českej republiky, zo Slovenska je to odroda Nitra.
Súťaž v Nitre ukázala, že záhradkári bodovali jednak s novinkami – Dicolor od pestovateľa Stanislava Paníka z Veľkých Bielic bol druhý. Jednak so staršími krajovými odrodami – hruška Madame Verte priniesla tretie miesto Jánovi Ratkovskému z Babinej.
Napokon ešte tip na dobrú hruškovicu – Marián Komžík odporúča klásť do suda odrodu Wilamsova. Je z nej najjemnejšia pálenka, ktorú obľubuje aj slovenský prezident Ivan Gašparovič.