Záhrada dáva bývaniu vyšší štandard, prináša čaro života v prírode. Aj preto sa záhrada stala neodmysliteľnou súčasťou rodinného domu. Práve kultivovanou záhradou sa v našich podmienkach rodinný dom odlišuje od obytného viacpodlažného domu.
Krásu domu prerastajúceho do záhrady objavili na Blízkom východe. Neskôr v antickom Ríme v átriovom type domu boli už úplne čitateľné vzťahy interiéru so záhradou v nádvorí. Rimania priniesli svetu aj iný typ domu. Ich Villa rustica sa stala predchodcom stredovekých aj súčasných exkluzívnych víl.
Rímski cisári, senátori a bohatí patricijovia si stavali vily v nádherných píniových hájoch Rímskej campagne. Hadrianova vila v Tivoli, Plíniova vila na predmestí Ríma alebo Tibériova na Capri tvorili komplexy, kde sa veľkolepé záhrady pýšili bazénmi s rôznymi vodnými hrami, ktoré okrem atrakcie zlepšovali klímu.
V rímskych vilách sa inšpirovala renesancia a klasicizmus. V antickom Ríme dosiahla kultúra bývania svoj prvý vrchol, ktorý Európa zopakovala možno až v baroku. Svojím luxusom a vybavením sú samozrejme súčasné luxusné vily ešte dokonalejšie, ale často siahajú po inšpiráciách z antiky.
Vrchol kultúry bývania v rodinných domoch prinieslo viktoriánske Anglicko v 19. storočí. Stalo sa priekopníkom záhradnej architektúry. Anglické parky plynú krajinou, ktorú citlivo upravili klasicistickí architekti. Do parkov zakomponovali harmonicky šľachtické sídla. Anglicko si stále ctí túto tradíciu. Aj dnes sa veľké percento rodinných domov stavia v klasických tehlových architektúrach. Celý ostrov pôsobí ako jedna kultivovaná krajina.
Na Slovensku sa začala písať nová kapitola vzťahu domu a záhrady až po roku 1989. Dovtedy nebola ideálom luxusná záhrada pri dome. Zato sa pestovala záhradná amatérska tvorba na chatách. Počas víkendov sa tam mestské dámy vyžívali v budovaní skaliek a cestičiek s vonkajším krbom. Vznikala architektúra bez architektov.
Až nové časy priniesli nové možnosti. Ľudia sa už nemuseli báť ukázať svoj životný štýl a finančné možnosti. Napojili sme sa na svetový záhradnícky priemysel a aj u nás sa začali vznikať profesionálne založené záhrady. Objavili sa nové technológie závlah, trávnikov, začali sa dovážať exkluzívne tvarované stromy.
Svet, pravdaže, nečakal na Slovensko. Moderná architektúra priniesla v ideách nemeckého architekta Miesa van der Roheho pokusy o domy s maximálnym prepojením exteriéru s interiérom. Americký architekt Philip Johnson si postavil na svojom veľkom pozemku v New Canaan dom so sklenými fasádami, úplne transparentný, posadený uprostred lesnej lúky. Dom poskytol obyvateľom ochranu proti počasiu a za sklom mali nerušený pocit kontaktu s prírodou. Záhrada vo forme zeleného trávnika sa stala súčasťou jednotného priestoru. Vzťah domu a záhrady dostáva v súčasnosti nové rozmery v urbanistických konceptoch krajinného modelu architektúry. Umelé a prírodné prostredie vytvárajú jeden celok. Krajina a mesto v týchto konceptoch strácajú výrazné hranice. Súčasne na tento vzťah vplýva aj celosvetový trend smerujúci k ekologickému a nízko energetickému plánovaniu.
Ešte nikdy nebola vyspelá architektúra taká organická ako v súčasnosti. Organická architektúra sa inšpiruje prírodou. Rozvíja jej impulzy či už z rastlinných, živočíšnych alebo geologických štruktúr. Tak vzniká biomorfná, zoomorfná alebo kryštalická architektúra. Organická architektúra rozvíja svoje tekuté formy plynule do krajiny, kde nadväzujú na rastlinné štruktúry. Medzi záhradou a architektúrou nie je výrazná hranica.
Stredozemská klíma vytvára predpoklady na rozvoj záhrad rastúcich a kvitnúcich po celý rok. Preto sú záhrady v Taliansku, na francúzskej riviére alebo na Kanárskych ostrovoch či Baleároch najčarovnejšie. Benátske vily očaria monumentálnymi cédrami. Toskánska krajina svojimi kompozíciami pínií a cyprusov. Dokonca v obytných domoch v Ríme sú všetky terasy zazelenené s atmosférou visutých záhrad.
Naše nové záhrady pri obytných domoch už majú väčšinou kobercové trávniky. Pribudli výrazné konifery. Používajú sa skalné kompozície s tečúcou vodou. Prirodzeným doplnkom sú záhradné pavilóny a besiedky s vonkajším grilom a bazénom. Na úžitkovú časť zostal len malý priestor.
Naše záhrady o čosi opekneli. Ale rôzne detaily upozorňujú, čo je pre našinca dôležité. Stačí si všimnúť plot, ktorý je dôležitým prvkom vonkajšieho obrazu domu a záhrady. Je to línia stretnutia verejného a súkromného záujmu. Stále nemáme zažitú kultúru Škandinávie s prírodnými plotmi a budujeme kamenné hradby okolo svojho majetku.
Po obvode našich miest vznikajú kolónie nových rodinných domov na plochách 5 – 6 árov, ktoré však často ponúkajú iba presadené byty do ohradenej plochy s malou plochou zelene. Namiesto plnohodnotného života v prírode poskytli iba jeho slabú napodobeninu. A hoci vo vilových štvrtiach vznikajú už aj u nás záhrady na úrovni, k ideálu bývania v rodinnom dome s krásnou záhradou sa blížime len veľmi pomaly.