Hojenie rán po erózii pôdy
Dážď nadmieru prevlhčil pôdu. Spolu s chladnejším vzduchom zabrzdil rast a vývoj najmä teplomilnejších rastlín. Nedostatok slnečných lúčov tento vývoj ešte prehĺbil. Krátkodobo zaplavené záhrady v dôsledku prívalových dažďov zapríčinili už vážnejšie poškodenia. Na svahoch sa prejavili vodnou eróziou s plošným alebo ryhovým odnosom pôdy. Niekedy aj s rastlinami.
Ryhy treba zasypať zeminou, sadenice v pôde upevniť utlačením alebo vysadiť znova. Poškodené alebo zničené treba odstrániť aj s koreňmi. Nalomené a ošarpané konáre krov a stromov vyžadujú ošetrenie alebo odrezanie. Poškodený trávnik treba prevzdušniť a väčšie výpadky tráv zaplniť kúskami mačiny alebo dosiať miešankou vhodných trávnych semien.
Voda môže byť jedovatá
V dlhodobo zatopených záhradách dochádza k úhynu bylín, krov a stromov. Zátopová voda môže byť kontaminovaná jedovatými látkami, prípadne zamorená zárodkami rôznych patogénov. Záhradkár sa môže čiastočne o tom presvedčiť podľa toho, odkiaľ voda priteká. Ak priteká z lesných masívov a vrchov, ktoré neboli využívané na ťažbu železnej, medenej alebo inej rudy, je predpoklad, že neobsahuje veľké množstvo jedovatých látok. Voda však z kopcov do nížiny nesmie pretekať lokalitami uskladnenia nebezpečných materiálov alebo skládok odpadu. Platí, že tam, kde bola pôda zaplavená, treba zistiť obsah ťažkých kovov. A nie jednorazovo, ale priebežne v intervale troch až piatich rokov. Tieto rozbory, ktoré robí Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy, sú ale drahé. Bolo by dobré, keby ich zaplatil štát, ktorý by si vymohol peniaze od prevádzkovateľov skládok či skladov s chemikáliami.
Obnova trávnikov
Ani z dlhodobo zatopených záhrad nedochádza k vyplaveniu živín a uhličitanov z hlinitých a ílovitých pôd. Naopak, často dlhší nadbytok vody v pôde provokuje uvoľňovanie živín z pôdnych zásob. Preto do záhradnej pôdy po jej dlhodobom zaplavení sa doplnková aplikácia hnojív neodporúča.
Dlhodobo zatopený trávnik nevyžaduje osobitné opatrenia na jeho údržbu. Môže sa len prihnojiť dusíkatými priemyselnými hnojivami. Často z neho stačí odplaviť listy prekrývajúce bahno prúdom vody a prihnojiť. Bahnom zanesená pôda predstavuje nebezpečenstvo pre ďalšie pestovanie rastlín. Bez dôkladnej rekultivácie je obnova porastu ťažká a riziková. V okrajových častiach záhrady s okrasnými drevinami môžeme tenšiu vrstvu bahna prekryť nástielkami z kompostu, pokosenej trávy alebo rašeliny.
Čo s hriadkami zeleniny
Hriadky zeleniny a často aj záhony okrasných rastlín však treba čo najdôkladnejšie očistiť od bahna a naplavenej zeminy. Zničený porast treba odstrániť aj s koreňmi. Odporúča sa vysiať na celú plochu rastliny, ktoré v jeseni zarýľujeme. Patrí k nim najmä ďatelina, bôľhoj, vičenec, ľadenec, komonica, bôb, vika a niektoré ďalšie. Zeleným hnojením sa pôda ozdraví a obohatí o veľké množstvo ľahko rozložiteľnej organickej hmoty. V prípade použitia bôbových rastlín na zelené hnojenie sa pôda v obohatí aj o dusík. Na druhý rok môžeme na takto rekultivovanej pôde vysiať a vysadiť všetky pôvodne pestované okrasné a úžitkové rastliny.
Oprava terás po zosuvoch
K dôsledkom záplav a povodní patrí aj zvýšený výskyt pôdotoku a zosuvov. Ohrozená je nimi viac ako tretina krajiny. Steny domov praskajú, chodníky a cesty sa krčia a v záhradách sa posúvajú dolu svahom terasy a kamenné múriky. Pomáha odvodnenie terénu sieťou povrchových a podzemných kanálov a drenážnych tratí. Chodníky na svahu treba zabezpečiť priečnymi zábranami na odtok povrchovej vody.
