Bylinková špirála vďaka svojej stavbe poskytuje optimálne podmienky pre rast rôznych druhov rastlín s rozmanitými nárokmi. Takže na jednej ploche nájdeme stanovište pre suchomilné aj vlhkomilné bylinky.
Ako to funguje
Na vrchole je najsuchšie. Tesne pod vrcholom je o trochu vlhkejšie a na úpätí špirály je vlhké prostredie. Okrem prirodzeného stekania vody do nižších častí za to môže aj zloženie pôdy vnútri špirály a jedinečné mikroklimatické podmienky, ktoré špirálovitým tvarom vznikajú. Najvyššia časť nie je tienená žiadnou inou rastlinou a nie je chránená pred vetrom. Naopak, nižšie časti špirály sú jemne chránené proti vetru a mávajú počas dňa na sebe aj tieň, ktorý poskytuje vrchol špirály s vysadenými rastlinami.
Prečo špirála
Tvar špirály nie je náhoda. Špirála je ľahko zhotoviteľná, stabilná a výborne v nej odteká voda do jednotlivých vrstiev, takže sa vďaka jej tvaru vodou šetrí. Mimochodom, tvar špirály je v prírode hojne rozšírený. Nájdete ju v uložení slnečnicových semienok či šišiek ihličnanov. Na prvý pohľad je viditeľná na ulite slimáka. Máme ju dokonca aj na našej ruke zovretej v päsť. Aj matematika pojem špirály dobre pozná (Archimedova špirála, Fermatova špirála, logaritmická špirála).
V bylinkovej špirále by malo byť miesto minimálne na dva kusy rastlín toho istého druhu. Aby ste mohli striedavo zostrihávať ich časti a ony stíhali dorastať. Preto by jej priemer nemal byť menší ako dva metre s najvyšším bodom vo výške jedného metra. Sú špirály, po ktorých sa dá dokonca chodiť. Platí, že čím väčšie rozmery špirály, tým sa na nej dokážu vytvoriť rozdielnejšie mikroklimatické pomery.
Špirála má zapadnúť do okolitého prostredia. Najlepšie je včleniť ju do záhonu alebo umiestniť vedľa terasy. Ideálne na slnečné stanovište blízko kuchyne či terasy.
Postup stavby
Špirálu je najlepšie stavať nasucho, čo znamená ukladať postupne na seba kamene a telo špirály vysypávať jednotlivými vrstvami. Pri päte špirály sa často buduje aj malé jazierko. Okrem kameňov sa dá použiť aj guľatina alebo tehly. Vrchol sa stavia obrátený smerom na juh.
- Naznačíme si tvar špirály kolíkmi a na vyznačenej ploche vyberieme kusy trávnika aj so zeminou. Ak špirála obsahuje jazierko, tak v jej najspodnejšej časti vyhĺbime jamu a vystelieme ju jazierkovou fóliou alebo do nej vložíme nádobu (starý pozinkovaný alebo smaltovaný veľký hrniec či plastovú čiernu nádobu). Vezmeme pruh tmavej látky alebo geotextílie a položíme ho jedným koncom na dno jazierka a druhý vložíme do najnižšej časti špirály a zahrabeme. Táto látka slúži ako knôt, ktorý zavlažuje najspodnejšiu časť. Dno jazierka vysypeme štrkom.
- Od najnižšieho miesta špirály začneme na seba ukladať kamene. Uisťujeme sa, že kamene na sebe pevne držia a nehýbu sa. Ako sa špirála zvyšuje, vypĺňame priestor jednotlivými vrstvami. V najnižšej časti špirály použijeme zeminu premiešanú s kompostom v pomere 1 : 1. Do zvyšujúcich sa častí použijeme čistú zeminu. Do najvyšších častí dáme na spodok vrstvu štrku a na ňu zeminu premiešanú s pieskom.
Kam ktoré bylinky
V najvyššej časti špirály sa bude dariť suchomilným bylinkám, ako sú rozmarín, levanduľa, materina dúška, yzop, majorán, šalvia, tymian, estragón. Do zvažujúcich sa častí sú vhodné bylinky ako saturejka, koriander, petržlen, pažítka, kôpor či mesiačik. Tie sú nenáročné na stanovište.
Na dolnom konci špirály sa bude najviac dariť vlhkomilnej medovke, mäte, bazalke, žeruche a harmančeku. Tieto bylinky potrebujú ťažkú pôdu, ktorá zadržuje vlahu. Bez drenáže. Ak je súčasťou špirály aj jazierko, tak k nemu je dobré vysadiť potočnicu a mätu vodnú.
